TRADÍCIE FARNOSTI

DEJINY FARNOSTI

Pôvodný kostol pochádza zo 14. storočia a bol zasvätený svätému Osvaldovi. Jeho pôvod z tohoto obdobia potvrdzuje i skutočnosť, že farnosť s kostolom Sološnica sa uvádza v listinách už v roku 1397(kardinál Ján Chryzostom Korec: Cirkev v dejinách Slovenska). Už vtedy mala Sološnica svoj kostol i usporiadaný náboženský život. Knihy farnosti boli písané od roku 1561 a matriky od roku 1665. Nový kostol bol postavený na základoch starého kostola v roku 1699. Bol zasvätený Všetkým svätým. Kostol bol postavený v barokovom slohu, čomu nasvsedčujú typické prvky vo vnútri kostola. Do dnešnej doby prešiel mnohými opravami, reštauráciami(v 16. - 17. storočí sa kostol počas reformácie dostal do vlastníctva evanjelikov). Malovka pochádza z roku 1880 - 1890. Vo vnútri sa nachádzajú tri oltáre.

Jeden hlavný s obrazom Všetkých svätých, dva vedľajšie s obrazmi sv. Jozefa a Panny Márie. Na klenbe sú umelecky stvárnené obrazy svätých, Posledná večera, rôzne biblické príbehy. Po bokoch je umiestnená krížová cesta. Kazateľnica patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky. Kostol je vyhlásený ako národná kultúrna pamiatka. Po pravej strane vedľajšieho východu sa nachádza 1. náhrobný pomník postavený osvietenej a vznešenej manželke Helene Zrinyi od váženého smútiaceho muža, manžela pána Štefana Balassa. Po pravej strane je 2. náhrobný pomník, kde muž odetý brnením a kapsidou, pravou rukou držiaci meč, je vytvorený ako socha umeleckou rezbou v červenom mramore. Nápis nad ľavou rukou: Dnes mne, zajtra tebe. Poniže nápis: Znamenitému a výtečnému hrdinovi Melicharovi Balassi z Ďarmat, osvietenému na rady, veľkodušnému vernosťou sľubu, tento pomník dal postaviť svojmu otcovi vysoko si vážiacemu, syn Štefan Balassi. Zomrel vo Viedni roku 1568, v mesiaci 9. vo svojom veku 54 ročný.

III. náhrobným pomníkom je pomník z bieleho mramoru, ktorým je prikrytá kryptu rodiny Medňanských. Veže má zaujímavý osemuholníkový tvar. Kedže zvony boli za I. svetovej vojny v roku 1917 zrekvirované, nové zvony boli zakúpené z milodarov Sološničanov a posviacka zvonov sa konala 9. 6. 1924. Najväčší zvon je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu s nápisom: "Božské Srdce buď s nami , panuj, kraľuj nad nami!" Najmenší zvon je zásvätený sv. Jozefovi s nápisom:"Svätý Jozef, oroduj za nás!" Stredný zvon, ktroý bol opravený, je zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Zvuk zvonov je ladený do "B- dur". v roku 1936 bola zvavedená do kostola elektrika. Prvý krát sa v kostole svietilo dňa 24. decembra 1936 na polnočnej svätej omši a zároveň sa po prvý raz hralo na novozakúpenom organe. V roku 1941 bol postavený nový chórus o jednu tretinu väčší než starý, ktorý z hľadiska bezpečnosti nevyhovoval. Dňa 11. marca 1945 starosta obce Jozef Velšmid za prítomnosti obecného zastupiteľstva a celej obce zložil sľub, že ak Božské Srdce zachráni našu obec od zničenia pri prechode fronty, nedeľa po oktáve Božieho Tela bude u nás obecným sviatkom a na počesť Božského Srdca postaví obec kaplnku. Sološnica zostala pri prechode fronty neporušená, farníci dodržali sľub a tak 30. júna 1946 posvätil J.E. biskup Buzalka kaplnku, postavenú ako pomník záchrany vo fronte 1945 a zasvätil ju Božskému Srdcu Ježišovmu. Kňazi plnili významnú úlohu v živote obce, udržiavali u farníkov zásady kresťanskej morálky, mnohí sa podielali na organizovaní kultúrno - spoločenského života v obci.